Listopadovo – novembrový výber

Zařazeno v Články , Recenze 1 komentářů
Novembrový výber

Novembrový výber

Tie radostné sviatky plné dobrosrdečných prekáračiek v preplnených obchodoch, úprimných úsmevov na ľudí čakajúcich s nami i pred nami v radách i hrejivého tepla v srdciach všetkých ľudí dobrej vôle sú za nami.

Spomienky na ne i prípravy na posledný alko trip v roku vám však mierne naruším a radšej vám myseľ kontaminujem zvukovými stimulantmi, ktoré mi počas novembra dodávali materiál na tento článoček.

Son Kite – Prisma (Iboga Records)

Sedem trackov na tejto doske vznikalo pod taktovkou švédskeho dua, prosím pekne, 7 rokov. Jeden by to prirovnal k výstavbe našich diaľnic, ale v tomto prípade Marcus Henriksson a Sebastian Mullaert skomponovali niečo, čo pretrvá. Album je totiž zbierka precízne vystavaných skladieb v rovnom beate omamujúcich mozog niekde medzi technom a progressive psytrance-om.

Precíznosť je zvýraznená použitím analógu, takže aj preto im to možno tak dlho trvalo (blbosť, viem…). Nech je ako chce, je to len ich tretí album, ale ak po ďalších 10 rokoch vydajú niečo rovnako skvelé, jeden si určite povzdychne – oplatilo sa počkať. Dovtedy si môžete púšťať trebárs tento track:

Sibelius – Finlandia/Karelia Suite Lemminkäinen Suite (NAXOS)

V živote sú chvíle, keď si človek pustí aj klasiku. Konkrétne ja mám tie chvíle často, pretože potom sa môžem tváriť ako veľký intelektuál. Napríklad sám pred sebou. Lebo viete, keď dokážem oklamať sám seba, s vami už problém nebude.

No a fínsky hudobný patriot preto, lebo som mal tú česť navštíviť galériu (pre sebaklam všetko!) a tu hľa, takáto expozícia. Tak reku, zahĺbim sa hlbšie do to toho fínskeho patriotizmu. Zároveň ma zaujímalo, ako naozaj znie múza autorov vystavených diel. Ako inak, než Finlandiou…

Tangent – Transience (Tympanik Audio)

Dobrý potemnelý zvuk nikdy nie je zlý, ako sa hovorí v tunajších kruhoch a takúto formu dobra do môjho novembrového bytia vnieslo duo Tangent. Subtílna a pritom mierne rušivá kompozícia zvukovo bohatých skladieb vytvára sivastú, priam ponurú atmosféru, ale nie za účelom sebaľútosti.

Dovolím si domnievať sa, ide skôr o uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti i pominuteľnosti ponurých životných zábleskov. Alebo pominuteľnosti pominuteľnosti. Proste taký „electronic noir“, presne ako toto:

Warmth – Dopamine (Etoka Records)

Toto tuto je to najambientnejšie v tomto tuto výbere. A pritom sú to tracky s príjemným dub zvukom, rozkymácajuvším rovným downtempovým beatom a melancholickými ani nie tak melodickými, ale sférickými linkami.

No hotový koncert totok a trebárs pri počúvaní ukážky vnímavý poslucháč určite pochopí, prečo tie 4 tracky zastrešuje názov neurotransmiteru spájaného s príjemnými vnemami.

Prynox – Immerse (selfrelease)

Vždy som rád, keď sa mi niekto ozve, že nyho, tuná môj kamarát hrá to a to a to takto neohrane a originálne. Ešte radšej som, keď sa z dotyčnej veci vykľuje aj naozaj niečo počúvateľné. Tak tu hľa tip zo Singapúru (pozri ho, aký sveták!) na jedného Bristolčana s pseudonymom Prynox.

Nick Bignall má 21 rokov a projekt Prynox nie je jediným hudobným počinom, ktorým sa zapodieva. Nie tak úplne elektronická je totiž jeho kapela Jupiters Carnival. Ale aby sme sa vrátili k Prynox-u, jeho žánrom je najmä drum and bass a babre sa aj s dubstepom. No, a keď raz bude slávny, tak ja budem strašne žiadaný, lebo som medzi prvými, ak nie vôbec prvý, ktorý o ňom napísal. A presvedčil ma najmä tento track:

Napsal dne 30. prosince 2014 Počet komentářů: 1
Téma : Vytisknout

Sdílet na sociální síti

Sdílet obsah na Facebook Sdílet obsah na MySpace Poslat článek na Twitter Sdílet obsah na Líbím se ti

1 komentářů

Komentáře
Led 4, 2015
12.28

Davame do pozornosti:
http://kraa.sk/records-2014/

Tento příspěvek není možné komentovat.

Předchozí článek
«
Následující článek
»