Solar United Natives Festival 2014

Zařazeno v Reporty 2 komentářů

bracersBol som tam. Na S.U.N. Festivale. A celé zle. Masy ľudí, hurhaj, hudba nahlas, line-up dlhý, ostré slnko, otrasné teplo, po teple búrka, po búrke blato, zakopávanie o stany, jedlo drahé, pitie drahé, pivo maďarské, čiže principiálne zlé, to české len z plechovky a v noci toto všetko, len ešte svetlá blikali, ľudia ziapali a spať sa nedalo.

Ale inak úplné extaticko euforické stavy. Pretože nič viac si na dobrom festivale nemôžem priať. Ale pekne chronicky chronologicky. Upozorňujem, že text je trošku dlhý. Hold, ešte dlhšie sa písal…

Všetko sa niekde musí započať

Keď som vlani o Ekologiku písal v zmysle mojej potenciálnej warm up party pred Ozorou, netušil som, že sa to aj takmer vyplní. Takmer preto, že sa tak i stalo, len s tým marginálnym rozdielom, že Ozoru som vymenil za S.U.N. Festival. V optike faktov, ktoré deklarujú organizátorov S.U.N.-u ako crew stojacu práve za slávou monumentálnej Ozory (a že im to zrejme niekto závidí a robí problémy) som asi až tak o veľa neprišiel.

A tak, zrazu som sa ja a ešte pár vyvolených ocitli pred vstupom k vstupu do areálu. Festival začal v utorok 22. 6., ale kvôli počasiu sme sa rozhodli vyraziť o deň neskôr. Predsa len stavať stan počas víchrice nie je to, po čom pohodlný komformista pasie…

Privítali nás policajné hliadky. Tak nejako tušili, že niektorí návštevníci tam nebudú len cez tú hudbu, ale ako sa hovorí aj „přes ty drogy“. Asi sme pôsobili príliš distingvovane, navyše nikto nemal dreadlocky ani tunely v ušiach, nose, lícach, na chrbte, a kadetade, tak nás pustili. Len viete, ten pocit diskriminácie! Čo sme my horší? Čo vyzeral náš kufor príliš malý na Hoffmanove bicykle?!

Nechali sme to však tak, s maďarskými ozbrojenými zložkami si po ostatných voľbách neradno začínať, pobrali sme si pásky na ruku a hybaj ho dnu. Teda von.

 

Tá príroda!

Tá príroda!

Bercel meno jej je, obce, ktorej katastrálne územie poskytlo pôdu pre druhý ročník festivalu. Priestranné údolia lemované listnatými lesnatými porastmi na úbočiach kopcov. No… kopcov, viete, ja som z Oravy, hornatú krajinu si predstavujem inak. Nazvime to, s vedomím, že stále ide o prisilný pojem, pahorok. Ale proste naozaj pekné miesto, len čo je pravda!

V areáli nebolo vyslovene dané, že toto tu bude stanové mestečko, každý sa rozložil, kde uznal za vhodné a ako som neskôr zistil, niektorí tak uznali priamo pod pódiami. Hold, zase beriem, že keď už človek nevládze, nemusí nikam chodiť, rovno sa zvalí do svojho. Alebo aj nie…

My sme sa rozložili neďaleko hlavnej scény. Od neho nás oddeľoval malý lesík, ktorým sme sa museli prekliesniť, ak sme chceli aj vidieť, čo sme 21 hodín denne počúvali.

Štvornásobný kravál, kto to má vydržať?

V areáli sa nachádzali 4 stage. Ten hlavný označený poeticky že „Solar Circle“, kde sa hralo to, na čo sa tancovalo, čiže psytrance a všetky jeho subdruhy.

Solar Circle

Solar Circle

Ďalšie pódium pomenoval niekto alebo pragmaticý, alebo bez invencie, pretože sa mu nadávalo do „Chill Out Stage-u“. A úplne asi presne viete, čo bolo leitmotívom jednotlivých vystúpení.

Dramaturgiu tretieho pódia navrhoval asi nejaký antropológ, pretože ho nazval „Tribal“ a vystupovali na ňom síce aj DJs, ale najmä živé zoskupenia s inštrumentálnym podhubím.

Posledným dejiskom festivalovej hudobnej kultúry bol „Kaleidoscope“, kde boli tiež teda ako DJ sety, také skôr klubového charakteru, ale hlavne audiovizuálne exhibície.

Bez hanby a hany sa priznám, že som nijaké nevidel, čo platí aj o inštrumentalistoch na Tribale, pretože som pendloval výlučne medzi psytrance a chillout stage-om. Jednak boli od seba trochu akože ďaleko a jednak ma na nich držal line-up.

Tak hurá za hudobnými zážitkami!

Samotný line-up mi poskytol ten podstatný argument, o ktorý som sa oprel pri otrasnej dileme „Ozora vs S.U.N“. Prosto, jasne, krátko a opäť odhaľujúc moju obsesiu, nosníkmi chill out stage-u boli borci z Ultimae Records, čo váhy naklonilo k Bercelu. Ale nemôžem poprieť, že ani tanečný stage ma neatakoval atrakujúcimi menami.

Určite tu nespomeniem všetkých, ktorých sa mi podarilo počuť/vidieť, vás by to nebavilo, ja si všetko nepamätám, čo si ale pamätám, tak to si pamätám, lebo to fakt zarezonovalo. Takže:

Rezonancia prvá

Prvý, kto mal tú česť rozhýbať kladivko môjho sluchového ústrojenstva, bol Vibrasphere. Presnejšie povedané, Robert Elster, ako stále činný pozostatok dvojčlenného projektu. Dobre sa mi pri progressive z jeho aparatúry staval stan, čo je zase trošku smutné, ale keď nič iné, videl som ho odchádzať z pódia. To som musel odísť i ja, pretože od 18:00 do 21:00 mal Solar Circle prestávku, tak som sa vrátil k stanu, reku, večera, smäd, popiť voľačo, a tak… Nebolo to najmúdrejšie riešenie, pretože Vibrasphere sa vydal hrať na Chill Out, ako som sa neskôr dozvedel, ale čo, človek je príliš hlúpy, alebo príliš rozjarený, aby ho to zas tak oziabalo na mysli.

Dark je fajn, len občas vydesí

Dark je fajn, len občas vydesí

Spiatky na Solar sme sa pobrali vo chvíli, keď naživo hralo nejaké zoskupenie Gaudi. Kapela so španielskou gitarou i vokálmi, nejakými perkusiami a ešte inými nástrojmi v momente nášho príchodu oslavovala matičku Zem. Pekné, ale priznám sa, ja a môj parťák sme boli trošku (trochu dosť) sklamaní, lebo viete, môj panenský vstup na taký veľký stage mal byť pokorený nejakým dark psytrance-om.

Ale nie je všetkým dňom či nebodaj DJ-om koniec, zachránil to Chill Out Stage, kde vystupoval Atati. Zdal sa mi nejaký povedomý a keď začal trieskať do nejakých elektronických tamtamov, došlo mi prečo. Pred rokom totiž hral na spomínanom Ekologiku v Brne. Veľmi sa nezmenil, ani vlasy si neostrihal, ešte aj hudobne zostal vo forme. Príjemne sme si zatancovali na občasný polámaný beat, ale viac asi na hypnotickú rovnú pomalú linku. Ja ani neviem, či ma bavila viac jeho hudba, alebo to, ako sa on baví na ním reprodukovanej muzike.

Potom sa už dialo, čo sa diať malo a síce, dali sme mainstage-u ďalšiu šancu a tam to tak nejako do druhej rána ostalo pri dark psytrance v podaní Weedrana. Dosť často zabiehal do tzv. dark forestu, čo veľmi nemusím, pretože tento subžáner vnímam asi ako schranz v rámci techna. Zbytočne rýchle, s absenciou zmysluplného nápadu a bez ducha. Nuž ale, proti gustu žiaden dišputát!

Rezonancia druhá

Vo štvrtok ráno ma zobudili tri veci. Horúčava zmiešaná s dusnom v stane, úvaha o chuti tých 5 pavúkov, ktoré v ňom pri mojom zaspávani strašili a ráno už nie a Sideform. No vstávať zo stanu za melodických liniek v doprovode rýchlejšieho progressive-u a k tomu najedený, to je niečo!

Veľmi príjemným prekvapením bol projekt Ambient Terrorist, taký bradatý chlapík na Chill Out Stage-i. O to príjemnejšie bolo, keď sa z neho na druhý deň vykľul Fishimself. Zvukom sa až tak nelíšili, rytmom tiež nie, proste pohodička, nikam sa netreba ponáhľať, sme na tom chille, je približne obed, 30 stupňov v tieni, no nebudeme nikomu vylievať pivo z ruky beatovými štuchancami.

Joga Stage v Healing Garden. Presne tam, kde som bol len 5 minút

Joga Stage v Healing Garden. Presne tam, kde som bol až 5 minút

No, ale pozor, štvrtok večer mal patriť môjmu rande so Solar Fields na Solar-e. Lenže „shit“ občas sa udeje a tak sa udialo, že počas prestávky zistili (tí nedefinovateľní oni!) poruchu na generátore. Elektriny. Viete a elektronická hudba bez elektriny, to je ako elektrina bez elektronickej hudby. Zbytočná. Ale zase to ticho! Takže fešák nastúpil až niečo pred polnocou a to som už spal. V nejakom tom veľkom spoločnom stane, čo bolo super dovtedy, kým som sa roztrasený zimou i rozčarovaním neprebral a nevybral sa do hrejivého tepla spacieho vaku. Šťastie, prešťastie, že to bolo okolo hlavného toho, pódia, pretože kým som ja spal, tak niekto aj makal a doviezol náhradný generátor.

A Solar Fields spustil, vskutku vysoké up-tempo nasadil, predsa len, načrel do albumov Random Friday a EarthShine. Ale veľmi som si veru nezatancoval, v spánku v chlade mi mierne stuhla krv. Viem, mohol som vodku skúsiť…

A nerozprúdil ju ani Aodioiboa, ktorý bol teda ešte svižnejší ako Solar Fields, čo ma však paradoxne dorazilo. Tak, hybaj ho opäť orálne kynožiť pavúky.

Rezonancia tretia

Deň začal rovnako obyčajne ako predošlý, s tým rozdielom, že som sa bol aj osprchovať. Na ľadovú vodu som čakal asi tak 50 minút, ale… dosť intímností. Obedoval som za pochodu nejaký päťeurový falafel (však festivalové ceny, to bolo to najlacnejšie) Midimalovom progressive sete, aby som bol posilnený na môjho subjektívneho headlinera Circular Stage-u, Atmosa.

Tam niekde sa Atmos chystá

Tam niekde sa Atmos chystá

Počúvam ho, počúvam, zrazu sa hýbem, tak mimovoľne. Monotónny eklektický progressive psytrance jemne presiaknutý minimal technom sa v podstate niesol v duchu Atmosovho tracku Drums Don´t Stop, ktorým svoj set vyeskaloval do priam (v mojom prípade určite) fatálneho konca. Žiadne zbytočné breakdowny, proste don´t stop, don´t stop, just dance, nedám ti čas ani dýchať, a keď, tak len holotropne. A zrazu koniec, potom prídavok a zase koniec a zase prídavok. A ja som pochopil, že moja myseľ je adjustovaná na prežitie v inom svete ako tom festivalom, ale občas môžem (odteraz musím!) naskočiť na bicykel. Nie nutne Hoffmanov, ja si tú svoju Libertu privodím zvukom a pohybom samotným. Stručne, jasne, triezvo a pokorne, Atmos patrí po hudobnej stránke medzi ten top, čo som na S.U.N. zažil.

Druhý „top“ bol hneď po tom predošlom „tope“ a síce Solar Fields na vedľajšom pódiu. Kým deň predtým som bol trošku rozčarovaný a smutnučký, tak tu… Šmarjáááá, to vám bol hotový koncert, jedna radosť, jedná báseň, jeden celistvý live act s pomalým plochým rozbehom, poklusom do rovnej tanečnej linky, občas preskakujúci v lámanom beate. Celý tento rám vyplnený kryštalickým zvukom, pozitívne ladenými melódiami a hlavne, samotnou komunikáciou s publikom. Ten pohľad na jeho radosť, že máme radosť. Že si s nami môže pripiť (pije lovca jeleňov). A navyše, nemôže byť náhoda, že človek, ktorý zanechal také hlboké stopy v mojich hudobných preferenciách, nastúpi za mixpult v tričku God Is an Astronout. To je kapela, ktorá pre zmenu naštartovala post rockový ošiaľ autora týchto zápiskov. No lapidárne zakričané – osud!

Deň nemohol skončiť inak ako živým setom v podaní legendárneho Shpongle. Už nič nezostalo ako predtým. Až na tie pavúky…

Rezonancia štvrtá

Ostávalo jediné. Prísť na koreň problematike názvoslovia v prípade „morning psytrance“. I vydali sme sa na stage v čas najpríhodnejší, niečo po pol tretej ráno a pustili sa do pohybov naštartovaných doznievajúcim dark-om. Na istej pozitívnej zbesilosti naberali pred úsvitom, za goa beatu v podaní Pleaidians.

Good morning psytrance!

Good morning psytrance!

Spolu so slnkom prišiel nemecký „kolotočár“ Boom Shankar. Ráno naberalo na sile, Shankarov set tiež. A ja si už len vybavujem svoje telo vydané napospas psychedelickým zvukom a divokému rytmu, pričom mi nedá len tak mimochodom skonštatovať, že záhada názvoslovia vyriešená. Jedinec vrhnutý do 140+ BPM netuší, či tá energia plynie práve z toho „morning“ rytmu a „leading“ melódií vrhajúcich sa na seba jedna cez druhú spúšťajúc tak totálny „climax“, alebo zo slnka a ľudí tancujúcich naokolo. Hoci pravda bude niekde bez toho “alebo” a „a“. Spätný pohľad na situáciu, kedy je 8 hodín ráno a vy ste v absolútnej tanečnej eufórii vyznieva zvláštne (viem, eufemizmus) ale tam, tam to bolo priam žiaduce. Normálne a prirodzené. Kto by sa podivoval, sám by bol divný.

A sme temer na konci…

Čitateľ, autor i tanečník so silami, preto späť na Chill Out, kde nás ukolísal plochý ambient obohatený o elektrickú gitaru, do ktorej brnkal Modern Errors. Viac som už v ten deň nedokázal a vlastne ani nechcel vnímať, chcel som si totiž s nezaťaženou mysľou vychutnať Sync 24 a.k.a Daniela Ringströma a následne jeho doplneného o Johannesa Hedberga, ktorí tvoria, Carbon Based Life Forms.

To, že Sync24 mal opäť na sebe tričko propagujúce God Is an Astronaut znamená len dve také už hádam aj symptomatické veci. Po prvé, bolo iné, ako mal Solar Fields, takže je super, že si nezdieľajú handry. No a po druhé, ten osud, tá neodškriepiteľná fatalita, v ktorej sa môj kruh a de facto i festival uzavrel. A ich set? Všetko by bolo v poriadku, podmanivý zvuk a gradujúca atmosféra. Stali sa ale i veci nemilé, napr. sa dvakrát v priebehu setu „uklikli“, vypli hrané a spustili iné. Nič by sa nedialo, keby ten predošlý track pekne nebudovali a potom ho takto nedeštruovali. Neviem, do akej miery za to mohol „missclick“ či technické problémy, za to viem iné. Nenaštvalo ma to. Samého ma to prekvapilo, predsa len, Slovák, večne hundre, mračí sa a božeuchovaj sa z niečoho tešiť! Ale proste myslím, že emócie krotilo okolité publikum a uvedomenie si, že toto je festival, proste, číra oslava nič viac, nič menej. Ale ak by sa to stalo niekde na indoor live act, otca im naháňam…!

…na samučičkom konci

Panoramic people

Panoramic people

No nielen hudobná dramaturgia vyvolala moje festivalové prezretie. Atmosféru dotvárala dekorácia, osvetlenie, ale najmä samotní návštevníci. Svojou prítomnosťou i minulosťou, geografickým ukotvením (od Tatier k Dubaju), ekonomickým zázemím (právnik či chudobný študent), rodinným zázemím (rodiny s deťmi, deti bez rodičov), vekovou rozmanitosťou (lebo vidieť tancovať 60-nika na psytrance je sledovať seba o 33 rokov) či nekonfliktnosťou. Počas celého pobytu som nepostrehol jedinú potýčku, ani len náznak, nikoho vyslovene opitého, žiadne rozbité sklo.

Mám síce nejasné podozrenie, že niektoré papieriky asi neboli na odkladanie žuvačiek, inak si totiž neviem vysvetliť rôzne dekorácie rôznych entít, ako napr. ponožky prevesené cez uši. Ja viem, videnému sa nedá uniknúť, hoci sa občas človek zamyslí, aká transcendentálna vízia prinúti k niečomu obdobnému, ale každému čo jeho jest. No zdôrazňujem, osobne som nič nevidel, nik mi nič neponúkal, ani LSD ani DMT, ani nič iné, čo by stálo 50€, lebo keby mi ponúkal, tak by som bol svedkom, priam aktérom trestného činu, ale ja som teda nevidel, lebo keby som videl, musel by som ohlásiť, inak by som sa stal spoluvinníkom a ja som na basu príliš hetero a mladý.

A hlavne, o rok chcem ísť znova na S.U.N. Festival!

PS: keďže ja vždy viac kecám a ukazovanie nechávam na iných, tak za sprievodné foto i skvelú spoločnosť ďakujem svojim súpútnikom Evke a Martinovi a nemôžem opomenúť glutabarónov Iva a Lubora, ktorí ma takmer dostali do nemocnice s natrhnutou bránicou.

Napsal dne 19. srpna 2014 Počet komentářů: 2
Téma : Vytisknout

Sdílet na sociální síti

Sdílet obsah na Facebook Sdílet obsah na MySpace Poslat článek na Twitter Sdílet obsah na Líbím se ti

2 komentářů

Komentáře
Srp 26, 2014
12.22

ahoj, nic v zlom, ale to je ako reportaz z pohody 🙂 clovek by cakal nieco transcendentalnejsie, bol si na gatheringu kmena ludi, aj ked ti to mozno prislo, ze je to obycajny festival. mne je len luto, ze ked si ucasnik niecoho takeho a nepoznas to pozadie ani historiu ani ten dovod? tieto festivaly zdaleka nie su o hudbe, za tym vsetkym je potencialna spiritualna transformacna skusenost. ty si to tu popisal ako keby si bol na hociakom komercnom festivale, do tej mystiky si vobec neprenikol? znie to ako turista vo svetej zemi, ktori cez svoje okuliare zapadneho sveta uz nie je schopny vidiet co ma vlastne pred sebou.

Srp 26, 2014
20.18
#2 Martin Vonšák :

Ahoj, neviem, ako by vyzerala reportáž z Pohody, nebol som na nej, pretože som chcel byť na S.U.N.-e. Mne to neprišlo ako obyčajný festival, ak ti to tak vyznelo, asi si nie celkom čítal ten report (ďalším takým detailom je, že tento portál je primárne o hudbe, že…). Navyše, pojmy ako „gathering kmeňa ľudí“ vnímam ako floskulu.

No ale keď už sa teda ometáme transcendentom, zrejme asi aj tvoja skúsenosť skončila v potenciálnej rovine, inak by si sa vyhol elitárskemu rozdeľovaniu festivalov na komerčné a tie „mystické“.

Odhliadnuc od takej marginálnej skutočnosti, že spiritualita je vecou osobného prezretia, dlhodobého štúdia a (seba)poznávania a nie výsledkom pilulky či prekurzorov (tie vnímam tak maximálne ako pomocníka, ktorého a priori neodmietam) 😉 Ak to niekomu pomôže, budiž, ak nie, prečo odsudzovať? K téme odporúčam publikácie Stanislava Grofa či Ricka Strassmana (tie relevantné vyšli aj v českom jazyku).

A hej, ja som tam bol kvôli tej hudbe vlastne a pri cenách za niektoré produkty „tribal“ kultúry som mal naozaj dojem, že som na komerčnom festivale 😀

Tento příspěvek není možné komentovat.

Předchozí článek
«
Následující článek
»